(prevzaté z nhl.com, autor: Rocky Bonanno)

Stan Mikita si nepamätá koľko zápasov odohral proti Red Wings počas svojej 22-ročnej kariéry, ale štatistiky hovoria, že v nich napáchal veľa škody. Člen siene slávy je historickým lídrom Chicaga v počte bodov v základnej časti proti Detroitu so 190 bodmi za 69 gólov a 121 asistencií.

Mikita rozumie neúprosnej rivalite medzi dvoma tímami z Original Six na americkom stredozápade ako málokto iný. On ju totiž prežíval niekedy až 14-krát za sezónu či už na domácom Chicago Stadium alebo v nepriateľskom Olympia Stadium.

Stanislav Mikita odohral svoju prvú sezónu v NHL v roku 1959–60, a mal to šťastie, že bol jedným z asi 130 pravidelne hrajúcich hráčov v lige so šiestimi mužstvami. V takej úzkej spoločnosti bol boj o udržanie sa na súpiske naozaj náročný.

Tesne predtým ako odpálil loptičku na prvej jamke v pokojný novembrový deň (minulého roku), si Mikita urobil čas aby odpovedal na otázku o rivalite medzi Blackhawks a Red Wings. Netrvalo dlho a začal rozprávať príbeh do takých detailov a tak živo akoby sa to stalo včera.

„Na začiatku mojej kariéry som sa osobne stretol s Gordiem (Howeom) a z môjho pohľadu to nebolo teda priateľské stretnutie,“ začal Mikita. „Urobil som tú chybu, že som mu nechtiac spôsobil tržnú ranu pod bradou. Chcel som ho seknúť po rukách a hokejka sa odrazila od jeho rukavíc vyletela a trafila ho pri brade a líci. Nekrvácal príliš, len pár kvapiek. Gordie sa na mňa pozrel, dal si dole rukavicu, chytil sa prstom líca, uvidel krv, ukázal na mňa prstom a povedal, ‚Ty malý "píp“, dostanem ťa.‘ Keďže som bol mladý mudrlant odpovedal som mu, ‚Ty si starý „píp“, zožeň si invalidný vozíček.‘

"Keď sme prišli do šatne cez prestávku sedel vedľa mňa môj ľavý krídelník Ted Lindsay, ktorý strávil 16 rokov v Detroite a Gordieho veľmi dobre poznal. Sedel vedľa mňa pozrel sa na mňa a povedal, ‚Stanley, to si nemal robiť.‘ Povedal som, že som ho nechcel udrieť. Ted povedal, ‚Nie, nie to myslím. To bola nehoda. Myslím to ako si naňho začal kričať a to ako si mu nadával, Gordie si takéto veci pamätá dlhú dobu tak si dávaj pozor.‘ Keď sa spätne pozerám bolo to od Teddyho veľmi pekné, že mi to vysvetlil. Tak som dohral zápas a odohral som možno jedno ďalšie striedanie proti Gordiemu.

"Ďalších 4 až 6 zápasov proti Detroitu som si na Gordieho dával pozor ale nič sa nestalo. Neskôr, jeden večer v Detroite, sa pamätám, že som išiel na ľad forčekovať a Gordie schádzal z ľadu z krídla. Stretli sme sa v strede plochy v útočnom pásme. Ďalej si pamätám už len to ako sa plazím na rukách a kolenách smerom na striedačku. Niekto ma zodvihol a hodil ma a skončil som na striedačke Detroitu. No, bolo to v Detroite a fanúšikovia šaleli. Nakoniec som sa dostal na striedačku Chicaga a sedel som vedľa chlapíka menom Denis DeJordy (náhradný brankár). Hovorí, ‚Hej, chceš číslo toho nákladiaka čo ťa prešiel?‘ so svojím francúzskym akcentom. Hovorí, ‚Som tu jediný kto niečo videl. Išiel si smerom dopredu, otočil si sa a udrel ťa päsťou do tváre.‘ No, na ľad som po zvyšok tretiny nevyšiel.

"Teddy sa na mňa pozrel a hovorí, ‚Už ste takmer vyrovnaní. Mal by si sa spýtať či máš odpustené inak ťa môže znova zložiť.‘

„V ďalšej tretine som sa stretol s Gordiem a on mi hovorí, ‚No chlapče, naučil si sa niečo?‘ a odkorčuľoval. Po zvyšok zápasu som ho sledoval. V treťom zápase po tomto incidente mi povedal, ‚Myslím, že si sa minule naučil pár vecí,‘ a ja som povedal, ‚Áno, pane,‘ a to bolo po prvýkrát čo som ho oslovil pane.“

Keď sa pozrieme späť, Mikita mal štastie, že mohol hrať s Lindsaym pre mnoho dôvodov keďže Lindsay pomaly končil kariéru člena siene slávy v drese Blackhawks po tom ako bol vyhostený z Detroitu pomstychtivým generálnym manažérom Jackom Adamsom, ktorý sa nepohodol s hviezdnym hráčom.

„Keď som hral svoju prvú plnú sezónu v Chicagu v rokoch 1959–60, Teddy bol moje prvé ľavé krídlo,“ povedal Mikita. „Mal pekelne dobrú kariéru. Skvelý človek, a taký malý bojovný "píp“. Teraz to môžem povedať lebo už má 85 a nechytí ma.

"Bol typom človeka, s ktorým alebo proti ktorému bolo náročné hrať. Taký bol. Nezáležalo na tom ako to mal urobiť, ale musel vyhrať. Bol veľmi húževnatý a súťaživý.

„Dal mi malú radu a nikdy na to nezabudnem. Povedal som mu, ‚Teddy, hráš už 16 rokov. Ako do frasa mohol taký krpec ako ty prežiť 16 rokov? Pozrel na mňa a povedal, 'Chlapče, udri do nich prvý.‘ Povedal som, ‚Och, dobre,‘ a tak som hral prvých 4 alebo 5 rokov v lige. Testovali vás, narážali do vás.“

V sezóne 1960–61 bol Mikita členom tímu, ktorý priniesol Chicagu ich tretí a dodnes posledný Stanley Cup. Pre výhru museli Blackhawks prejsť cez Montreal v semifinále a Detroit vo finále, čo sa im podarilo v oboch prípadoch v 6 zápasoch.

„Museli sme poraziť Montreal aby sme sa tam dostali a náš brankár Glenn Hall sa prekonával. Nikdy v živote som nevidel brankára hrať tak dobre,“ povedal Mikita. "Proti Detroitu sme mali viac z hry. V základnej časti sme boli tretí a oni boli štvrtí.

"V 6. zápase sa ujali vedenia 1–0. Reg Fleming vyrovnal v oslabení a Ab McDonald dal víťazný gól.

"Neveril som v podanie rúk. Po zápasoch som išiel do šatne a sedel som v sprche. Na ceste z arény som išiel okolo šatne hostí našiel som kapitána a zagratuloval som mu a potom som našiel trénerov a urobil som to isté. To som urobil po hodine keď som vychadol.

„V časoch 6-člennej ligy sme sa stretávali 14-krát do roka takže ste naozaj mohli vybudovať rivalitu bez toho aby ste išli do extrémov.“