Marián Hossa sa v úvode júla minulého roku stal v Pittsburghu verejným nepriateľom číslo jeden. Napriek tomu, že výraznou mierou pomohol tučniakom do finále Stanley Cupu kde on sám bol asi najlepším hráčom tímu, nevedeli fanúšikovia prehltnúť jeho podpis zmluvy s Detroit Red Wings. Hossa sa totiž rozhodol držať hesla, že ak niekoho nemôžeš poraziť, pridaj sa k nemu.

Som si istý, že každý z vás Hossov príbeh pozná. Všetci vieme čo ho viedlo k podpisu zmluvy s Red Wings. Marián vedel čo robí. Detroit totiž neprišiel o žiadneho kľúčového hráča z majstrovského tímu a navyše posilnil o elitného krídelníka v jeho osobe. Naopak Penguins takmer vykrvácali a stratili viacero opôr. Odborníci aj fanúšikovia poukazovali na nedostatok kvality na krídlach útokov. Na druhej strane všetci poznáme silu ich centrov.

Ako odpoveď na Hossov odchod podpísal Pittsburgh zmluvy s Mirom Šatanom a Ruslanom Fedotenkom, ktorí mali svojimi gólmi zaplniť dieru po hviezdnom útočníkovi. Obaja túto úlohu plnili len miestami a hlavne so Šatanom vládla v klube nespokojnosť.

Ešte pred odvolaním trénera Michela Therriena to vyzeralo, že tučniaci budú mať problém vôbec sa do play-off prebojovať. Kým oni sa trápili, Detroit sa držal na dostrel Presidents' Trophy a počas celej sezóny prenasledovali žralokov zo San Jose ako tieň. Napriek tomu sa hovorilo, že Detroit nehrá tak suverénne ako rok predtým. Chris Osgood v základnej časti chytal prinajlepšom podpriemerne a obrana už nevyzerala tak kompaktne ako v predchádzajúcej sezóne.

Napriek zjavným herným nedostatkom Red Wings vyhrávali zápasy vďaka veľmi vyrovnanej zostave a pôsobili ako keby hrali len na pol plynu a šetrili si najlepší hokej na play-off.

Penguins sa po výmene trénera rozbehli a s prehľadom postúpili do vyraďovacej fázy. Posilnili sa o Billa Guerina a Chrisa Kunitza. Výmeny spôsobili nedostatok miesta pod platovým stropom a Miroslav Šatan padol za obeť. Bol odoslaný na farmu do „Baby Penguins“.

Keď to všetko zhrnieme, vyjde nám, že oba tímy dokázali nájsť najlepšiu formu v tú najvhodnejšiu dobu a v play-off pôsobili suverénne. Preto sa zaslúžene dostali do finále.

Marián Hossa je určite rád, že si po roku opäť zahrá finále ale asi by radšej hral proti inému súperovi. Ak totiž neuspeje bude sa musieť vyrovnať s tým, že pokojne mohol oslavovať pohár v drese Pittsburghu. Naopak ak uspeje bude to určite veľmi slastný pocit. Bude však musieť rátať s tým, že každý jeho dotyk s pukom v Mellon Arene bude mať hlučnú odozvu.

Pre slovenského fanúšika je úplnou novinkou, že sa proti sebe vo finále postavia dvaja slovenskí hokejisti. To znamená, že toto leto sa môžeme tešiť na návštevu Stanley Cupu na Slovensku. Z pohľadu slovenského fanúšika ide o historické finále. Mená ako Šatan a Hossa sú na Slovensku pojmy. A jeden z nich bude môcť priniesť pohár domov. Doteraz išlo len o hráčov, ktorí v tíme hrali výlučne vo štvrtej formácii a nedostávali veľa času na ľade. Či už to bol Bicek, Cibák alebo Kopecký. Poprvýkrát sa tiež môže stať, že vyhrajú pohár dvaja slováci v jednom roku. Kopecký sa môže stať prvým slovákom s dvoma víťazstvami. V jeho prípade by bolo naozaj veľké nešťastie, že sa v oboch prípadoch nemohol zúčastniť finálových zápasov pre zranenie.

Pozrime sa teraz do histórie. Kedy sa naposledy stretli vo finále tie isté tímy dva roky po sebe? Bolo to v rokoch 1983 a 1984. Vtedy išlo o New York Islanders a Edmonton Oilers. Medzi tohtoročným finále a finále z roku 1984 môžeme nájsť niekoľko paralel.

V roku 1983 vyhrali štvrtý pohár za sebou ostrovania z New Yorku. Ich legendárna dynastia získala posledný pohár pre tento tím dodnes. Vo finále zdolali mladý ambiciózny tím Edmontonu. Oilers mali v tíme hneď niekoľko neskorších členov siene slávy. Stačí spomenúť mená ako Wayne Gretzky, Mark Messier, Jari Kurri, Paul Coffey, Glenn Anderson a Grant Fuhr. Nikto nepochyboval o tom, že tento tím skôr či neskôr vystúpa na samý vrchol. Ale vtedy to ešte na titul nestačilo.

O rok neskôr, sa už radovali olejári a skvelú dynastiu na čele s Bossym, Trottierom, Potvinom, Billym Smithom, Nystromom a ďalšími striedali mladíci z hlavného mesta Alberty. Ako všetci určite veľmi dobre viete, Oilers získali v nasledujúcich 6 sezónach 4 ďalšie Stanley Cupy.

Porovnajme to so súčasnou situáciou. Detroit vyhral v období rokov 1997 až 2008 štyrikrát najcennejšiu trofej. Na pomery, ktoré vládnu v NHL v tejto dobe sa to dá nazvať úspešnou dynastiou. Red Wings v tomto období patrili v každej sezóne medzi úzku skupinu favoritov. Penguins naopak nedávno prešli prestavbou a dnes sú oni tým mladým tímom budúcnosti podobne ako boli Oilers v roku 1984. Oilers mali v zostave dvoch excelentných centrov (Gretzky, Messier) podobne ako dnes Penguins (Crosby, Malkin). Ak by Penguins uspeli, mohlo by to odštartovať ich dynastiu. Oboch najdôležitejších hráčov majú podpísaných. Navyše majú pod zmluvou aj Marca Andreho Fleuryho. Všetko nasvedčuje tomu, že sa chystá začiatok novej dynastie.

Pokúsim sa tohtoročných finalistov porovnať. Začnem s brankármi. Oba tímy majú v bránkovisku jasné jednotky. Chris Osgood je ostrieľaný veterán, ktorý už trikrát dvíhal pohár nad hlavu. Jeho výkony v play-off sa určite zlepšili ale stále občas vyprodukuje nejakú hrúbku. Chrbát mu kryje Ty Conklin, ktorý je v podobnej situácii ako Hossa. Minulý rok totiž sledoval finále zo striedačky Pens. Robil dvojku Fleurymu, ktorý si už tiež vybudoval veľmi dobrú reputáciu brankára, ktorý dokáže vystupňovať výkonnosť v najdôležitejšej časti sezóny. Mathieu Garon sa s najväčšou pravdepodobnosťou do akcie nedostane. V bránkovisku je výhoda na strane Penguins.

V obrane sú skúsenosti určite na strane Detroitu. Nielen elitní obrancovia Lidstrom a Rafalski ale aj elitní útočníci s vynikajúcim zmyslom pre obranné činnosti robia z Detroitu veľmi ťažko prekonateľný tím. Ich najväčšou výhodou je schopnosť držať puk na hokejkách a pravidelne majú viac striel na bránu ako ich súperi. Dokážu diktovať tempo hry ako žiadny iný tím v lige vďaka ich výbornej defenzíve. Pre Pens je najväčšou osobnosťou zadných radov určite Sergei Gončar. Ruský presilovkový špecialista nemá žiadnu výraznú slabinu a v obrane hrá veľmi spoľahlivo. Brooks Orpik je protiváha pre Niklasa Kronwalla. Keď to však zhrnieme, v obrane majú určite navrch červené krídla.

V útoku je to trochu zložitejšie. Kým Wings majú silu rozdelenú medzi viacerých hráčov, Pens sa spoliehajú hlavne na dvojhlavé monštrum Crosby-Malkin. Wings majú v útoku štyri hviezdy – Dacjuk, Zetterberg, Hossa a Franzen. Ich výborne dopĺňajú Hudler, Holmstrom, Samuelsson, Filppula a Cleary. To je 9 hráčov schopných rozhodovať zápasy. Pens majú v zálohe Staala, Šatana, Guerina, Kunitza a Fedotenka (tento hráč dvoma gólmi rozhodol o víťazstve Tampy 2–1 v siedmom zápase finále v roku 2004). Šírka kádra je určite na strane tímu z Hockeytownu. Ale pozor práve na neskutočnú dvojicu Crosby-Malkin. Ich spoluhráči z útoku pri nich totiž dokážu veci, ktoré by inak nedokázali. V útoku sú teda sily pomerne rovnomerne rozložené. Detroit má širšiu paletu produktívnych hráčov ale Pens majú v rukáve dve tromfové esá.

Spoza striedačky bude viesť tím z Pennsylvanie Dan Bylsma. Neskúsený tréner, ktorý ale od nástupu do funkcie urobil veľký kus roboty. Teraz sa ukáže či má na to aby doviedol tím až na vrchol. Na druhej strane bude stáť Mike Babcock. Uznávaný a prísny kouč už vie aké to je vyhrať. Pozná recept a má na to tých správnych hráčov. Tu je opäť výhoda na strane Hockeytownu.

Toľko teda papierové predpoklady. Už sa nemôžem dočkať ako to všetko dopadne. Pred sezónou som tipoval podobne ako všetci odborníci, že Detroit si triumf zopakuje. A stále považujem Detroit za favorita finále. Ale história varuje, že toto je učebnicový príklad výmeny dvoch dynastií. Nechcel by som byť v koži Mariána Hossu ak Detroit napokon prehrá.